Vianoce 2003 |
| (napísané 24.12.2003 o 16:00) |
| Pozdravujeme všetkých doma. Narýchlo sme
pripravili túto stránku, ktorá ilustruje prápravy na
prvé Vianoce mimo domova. Ako prvé pár informácií. Hanoj 24.12.2003: Teplota 14 stupňov celzia. Zamračené, ale neprší. Vonku je v celku príjemné počasie ako vyšité na prechádzku. Najmä preto, že doma máme o niekoľko stupňov zimšie, ako je vonku. Takže sa chodíme von ohriať. Doma si potom pri televízore treba zobrať deku, resp. používame klimatizáciu na vyhrievanie a nie na chladenie. |
 |
 |
Ďalšia vec je, ako vietnamci oslavujú Vianoce: - nijak. Vianoce pre nich nič neznamenajú a je to uplne normálny pracovný deň. Dokonca som z nich dostal, že pre nich neznamená nič ani náš Nový rok. Aj to je pre nich úplne normálny pracovný deň a vôbec ich nevyvedie z miery, že sa v kalendári mení aj rok. Oni oslavujú takzvaný "Tet", čo je koniec a začiatok lunárneho roku. Ich tradičný kalendár je totiž lunárny a je o niekoľko dní posunutý od nášho. Asi tak, že náš 24. december je u nich 2. december, takže Tet oslavujú niekedy koncom januára. Roky ale že vraj rátajú rovnako ako my, takže sa píše rok 2003. S tým som si tiež nie úplne istý, nakoľko rozprávať sa s vietnamcom je veľmi kuriózne. Je jedno, že dotyčný ovláda rovnakú reč ako poznáte vy. Môže to byť slovenčina, čeština, angličtina alebo ruština. Dlho, dlho sa rozprávate a máte dojem, že dotyčný vám rozumie. Potom ale dáte nejakú kontrolnú otázku a prídete na to, že vietnamec vám vôbec nerozumel. Rozumel jednotlivé slová, ale akosi mu ušli súvislosti, takže nevie, či sa ho na roky pýtate, alebo hovríte o rokoch na svete, alebo čo bolo, alebo čo bude. Inak to ale nerobí veľmi veľkú bariéru, len si treba na to zvyknúť. |
| A teraz niečo o prípravách na Vianoce: Celé to začalo niekoľko týždňov pred, keď Zuzku začala chytať predvianočná nálada. Nechápem prečo, veď pivo sa točilo rovnako ako predtým a všetko bolo úplne rovnaké ako kedykoľvek. Tak sme vám začali hľadať nejaký obchod, v ktorm by sme nakúpili nejaké vianočné ozdoby. Neviem či som sa už zmieňoval, ale vietnamci sú úzko špecializovaný národ a celá rodina, resp. celý obchod sa špecializuje iba na to jedno. Takže ak nájdete obchod kde predávajú hrnce, tak tam zväčša nemajú nič iné iba hrnce. Niekedy to dokonca býva iba jeden typ hrncov. A zvačša to isté nájdete v niekoľkých okolitých obchodoch. Takže nakoniec sú to určité celé uličky. Chcete kúpiť niečo zo železiarstva? Choďte na železiarsku ulicu. Vo všetkých obchodoch majú to isté. Rovnaké výrobky z plechu a železa. A môžete priamo vidieť, ako to na ulici vŕtajú, hoblujú a zvárajú. Ak chcete farby, treba úsť na ulicu s farbami. Ak chcete káble, stačí navštíviť káblovú ulicu. Ak však požadovaný kábel nenájdete v prvom obchode, asi ho úž nenájdete v žiadnom. Jedna veľká výhoda však je, že ak požadovaný tovar nemajú a vy ste vietnamec a viete im vašu požiadavku vysvetliť, zväčša niekto sadne na motorku, alebo vybehne len tak v našuchovacích papučiach a požadovanú vec vám prinesie. Alebo tiež, necháte svoju adresu a oni vám to prinesú bez nároku na dopravu. |
 |
| Takto som dnes bol pre chleba. Chcel som nejaký špeciálny - taký, ktorý sa najviac podobá na ten náš. Nakoľko som taký už raz jedol u nášho bývalého vodiča -Hunga, dal som si dnes s nám zraz v Bia Pacifik (Bia znamená piváreň) a ukázal mi, kde ho kupuje. Nakoľko práve menali, a ja som mal pri sebe vietnamca, nebolo nič ľahšie. Počkal som si 20 minúť a chleba bol na svete. | |
Takže niekoľko týždňov pred sme
so Zuzkou navštívili Hračkársku ulicu, kde všetky
obchody sú len s hračkami a ľa,ľa. Naľli sme obchod,
ktorý sa 100% venoval iba vianočným ozdobám. Takže
sme pokúpili všetko potrebné a o cenu sme sa
samozrejme chvíľu ponaťahovali, pretože to tu je
taký zvyk. |
|
| Takže sme so Zuzkou ponakupovali všetko potrebné. Zuzka pár dní na to ako prvé porozťahovala farebné sviečky, ktorými vyzdobila podľa vietnamského vzoru nie len vianočný stromček, ale dokonca aj nábytok. Od tej chvíle sa jej predvianočná horúčka len stupňovala. Časté boli nákupy, zháňanie a premýšlanie. |
 |
A čo som robil ja? Vianoce na mňa doľahli ako sviatky priateľstva a pokoja. Otvoril som si kokosový orech a v pokoji som si ho vypil. Podľa hesla: "To si ale vypiješ". Veď vonku sa zelenajú palmy. |
| Predvianočné prípravy vrcholia. Zuzka varí a vypeká o sto-dvesto. O tom, že sa máme naozaj dobre svedčí aj to, že v našej domácnosti sa dáva do koláčov pravý kubánsky rum... |
 |
 |
| Ako strávime samotný Štedrý večer vám ešte napíšeme. To nás ešte len čaká. Ale už sú to len hodiny. Pozvali sme našich piateľov - Dušana a Pepu Balounka. Balounek je jeho občianske priezvisko a na to že je sládkom v jednom Hanojskom pivovare, a pri jeho stavbe tela, je toto priezvisko naozaj príznačné. Takže určite nebudeme sami. |
| Zatiaľ prajeme radostné Vianoce vám všetkým a oslávte ich ako sa patrí. |